• viac ako 20.000 tovarov online
  • bezpečný nákup
  • móda pre každý typ postavy
Normálne veľkosti (pánska móda)
  • 46
  • 48
  • 50
  • 52
  • 54
  • 56
  • 58
  • 60
  • 62
  • 64
  • 66
  • 68
  • 70
  • 72
  • 74
  • 76
  • 78
  • 80
  • 82
Skrátené veľkosti (pánska móda)
  • 24
  • 25
  • 26
  • 27
  • 28
  • 29
  • 30
  • 31
  • 32
  • 33
  • 34
  • 35
Veľkosti košieľ (pánska móda)
  • 37
  • 38
  • 39
  • 40
  • 41
  • 42
  • 43
  • 44
  • 45
  • 46
  • 47
  • 48
  • 49
  • 50
Ďalšie veľkosti
  • 36
  • 65
  • 75
  • 69
  • 71
  • 73
  • 77
  • 79
  • 81
  • 67
od
do

Pánska rifľová móda

Pánska rifľová móda presadila neformálne oblečenie na takmer všetky príležitosti. Kto by nepoznal a nemiloval denim. Pohodlné oblečenie na každý deň, stovky možných strihov a tisícky možných štýlov, ku ktorým je možné rifle a denim nosiť. Nohavice, overaly, šortky, rifľové bundy, dokonca topánky, alebo plavky! Rifľová móda zotrela rozdiely medzi spoločenskými a majetkovými vrstvami v Amerike. V socialistickej beztriednej spoločnosti však boli zakázaná. A dnes rifľová móda ovláda celý svet.

Džínsová móda(117)
Zoradiť podľa:

Pánska rifľová móda

Dnes vlastní každý obyvateľ planéty aspoň jedny rifle a ročne sa ich predajú dve miliardy. To je fenomenálny úspech, o akom môžu ostatné kúsky pánskeho šatníka iba snívať.

Napriek tomu, že ich celý svet považuje za symbol americkej kultúry, ich pôvod nájdeme v Európe. Vo francúzskom meste Nimes nosili námorníci už v 17. storočí nohavice z veľmi pevnej bavlnenej twilovej tkaniny, ktorej sa hovorilo „serge de Nimes“, tkanina z Nimes, skrátene denim. Aj v talianskom prístavnom meste Janove (Genova) sa v tej dobe vyrábala podobná, veľmi pevná modrá látka, ktorej miestni hovorili „blue de Genes“ a z ktorej sa šili pracovné šaty, námornícke nohavice a lodné plachty. Zvláštnosťou oboch tkanín bolo to, že mali veľmi hustú vertikálnu vrúbkovanú väzbu, ich lícová strana bola tmavomodrá a rubová svetlá. Európa teda poznala nohavice z modrého denimu dávno predtým, ako sa v Amerike objavili prvé „blue jeans“.

História pánskej rifľovej módy sa začala písať v čase, keď v Kalifornii prepukla zlatá horúčka. Mladý krajčír Levi Strauss si otvoril dielňu v San Franciscu, kde boli jeho najčastejšími zákazníkmi baníci a zlatokopi. Levi si všimol, že majú až príliš často zodrané a roztrhané nohavice, a tak sa snažil použiť tvrdšiu látku, ktorá by vydržala v ťažkých pracovných podmienkach.

Začal šiť nohavice z materiálu, ktorý pripomínal plachtovinu na stany. Potom začal šiť z plátna, ktoré štrnásťkrát namočil do indiga. Stále to však nebolo ono, pretože nech bol materiál akýkoľvek pevný, pri prudšom napínaní sa na zošívaných častiach stále trhal.

Strauss sa preto radil s mnohými kolegami z okolia, až napokon dostal tip na krajčíra z Nevady Jacoba Davisa, ktorý svojim zákazníkom nezošíval pracovné nohavice iba niťami, ale aj kovovými nitmi. Davis nemal peniaze na registráciu tohto patentu, preto navrhol bohatšiemu Straussovi, aby spojili sily a začali nohavice vyrábať spolu. V roku 1873 si nápad patentovali a odvtedy sa aj oficiálne datuje zrodenie džínsov. Davis sa stal riaditeľom továrne a v roku 1907 predal svoje práva na výrobu džínsov firme Levi Strauss & Co. Keď patentu v roku 1890 vypršala platnosť, konkurencia na seba nenechala dlho čakať.

Záujemcov o modré džínsy však bolo toľko, že každý výrobca na nich zbohatol. Po opadnutí Zlatej horúčky boli ich najväčšími odberateľmi farmári, kovboji a robotníci, ktorí stavali železnice. Začiatkom 20. storočia sa k nim pridali aj robotníci v továrňach. Všetci ich používali ako pracovný odev. V 20. rokoch sa stali „waist overalls“ symbolom americkej kultúry. V 30. rokoch symbolom voľného času. Počas 2.svetovej vojny obliekli americké námorníctvo. Obrovská celosvetová popularita ich ale čakala až po vojne, keď sa stali uniformou americkej mládeže. V päťdesiatych rokoch pánsku rifľovú módu spopularizoval James Dean, ktorý z rifľoviny urobil symbol mládežníckej revolty. James Dean vo filme Rebel bez príčiny alebo Marlon Brando v Divochovi nosili džínsy a tričko, čo bolo vtedy veľmi nekonformné - natoľko nekonformné, že sa džínsy začali zakazovať. Bol to predsa odev pre robotníkov alebo jazdcov rodea, nie pre slušných mládencov!“

Ale už sa to nedalo zastaviť, postupne ich prijali teddy boys, prví skinheadi, hippies, potom pankáči, rockeri ... Do Československa prišla rifľová móda o niečo neskôr, symbolom mládeže sa tu stala v 60. rokoch, veľmi tomu pomohol muzikál Starci na chmelu.

V roku 1961 sa vo filme Mustangy objavila v rifliach Marilyn Monroe a nastal zlatý vek rôznych strihov a vylepšení, z ktorých by sa možno otcovia džínsov Strauss a Davis obracali v hrobe. Okrem rôznych výšiviek a farebných odtieňov sa na niektorých modeloch zámerne vytvárali diery a okrem „opraného“ efektu sa objavil aj „potrhaný“efekt. Rifle sa stali fenoménom, ktorí nosili nielen kovboji a farmári, ale aj prezidenti.

Pôvodná cena džínsov bola jeden americký dolár, s čím sa cena moderných nohavíc určite nemôže porovnávať. Názov jeans pochádza z francúzskeho označenia pre farbivo, ktoré sa pri výrobe látky používalo, takzvaná janovská modrá. Texasky sa volajú podľa miestnych kovbojov, ktorí ich radi nosili. V Španielsku sa džínsy dodnes volajú kovbojské nohavice.

U nás populárny názov rifle je podľa talianskej odevnej spoločnosti, ktorá ich v druhej polovici dvadsiateho storočia vyrábala. Štátny obchodný reťazec Tuzex ich dostal aj do socialistického Česko-Slovenska a zatiaľ čo americké značky podcenili dopyt vo východnej Európe, firma Rifle doslova schmatla túto veľkú príležitosť, pretože videla obrovský rozvíjajúci sa trh. Od tých čias sa na Východe modré nohavice volajú aj rifle. To už mali vo svete neotrasiteľnú pozíciu, veď ich preslávil Hollywood či americkí vojaci, ktorí ich v Európe nosili v čase voľna namiesto uniformy.

„Prial by som si, aby som džínsy vymyslel ja,“ vzdychal vraj kultový módny návrhár Yves Saint-Laurent. „Sú to najatraktívnejšie, najpraktickejšie a najpohodlnejšie nohavice. Majú úroveň, výraz aj sexepíl!“

V 70. rokoch sa pánska rifľová móda definitívne zbavila statusu zakázaného ovocia. Džínsy už boli akceptované všade, v úradoch aj v školách a nosili ich všetci, deti, mladí, starí, chudobní aj bohatí. Stali sa samozrejmou súčasťou casual šatníka a prvým unisex kúskom vôbec. Už neboli deravé a zaplátané, ale pekné, nové, buď zvonové alebo rozšírené od bokov, niekedy so zažehlenými pukmi. Denim sa stal materiálom dekády. Nosilo sa z neho všetko, bundy, kabáty, vesty,klobúky, tašky aj topánky. V roku 1971 navrhol Andy Warhol obal na platňu Rolling Stones Sticky Fingers s fotkou pánskeho rozkroku v džínsoch s ozajstným zipsom, Mick Jagger sa na svadbe Catherine Deneuve a Davida Bailey objavil celý v denime a pánska rifľová móda pokračovala vo svojom úspešnom ťažení.

Súčasná pánska rifľová móda

20. storočie môžeme nazvať „storočím rifľovej módy“. Z pôvodne pracovného oblečenia sa stalo najpopulárnejšie oblečenie sveta. Pánska rifľová móda sa zaradila do exkluzívneho klubu „basic módy 20. storočia“, kam sa dostanú len kúsky preverené časom. Časom sa síce trochu mení, ale jej podstata zostáva rovnaká. Džínsy môžu mať rôzny strih a povrchovú úpravu, ale stále reprezentujú pôvodnú robustnú poetiku, z ktorej vyšli. Levisky 501 môžete nosiť celý život a nikto vám nepovie, že ste vyšli z módy.

Nudná rifľovina? Tak na to zabudnite a kombinujte denim ako nikdy predtým! Zelenú majú kúsky, ktoré sú šité z vypratého denimu. Džínsové bundy si pokojne môžete kupovať aj o číslo, prípadne o dve väčšie. Nie kvôli tomu, aby ste do nich mohli nabrať kilá navyše, ale preto, aby ste tak zostali v duchu najnovších trendov. Absolútnym trhákom sú džínsy z pravej texasoviny. Modrý denim slávi veľký comeback a džínsy majú toľko podôb ako nikdy predtým. A všetky tieto ikonické a praktické kúsky nájdete aj na stránkach on-line shopu Klingel.


waiting...
všetky ceny sú vrátane DPH Poštovné a balné vo výške 4,95 € platíte pri jednej objednávke iba raz